Hudba, ktorá poteší aj po 20 rokoch

Pri prehrávaní hudby z Youtube som si spomenul na to, ako som vo veku 14 rokov šalel, keď v rádiu išla Nirvana. Ako som žiaril šťastím, keď som si na trhoch v Nowom Targu kúpil svoju prvú poľskú “originálnu” kazetu (tuším za 40 korún) – Nevermind – a celú cestu domov počúval, dokonca som v tom rachote dokázal aj zaspať.

Keď o 2 roky neskôr vyšiel album Unplugged, dokázal som ho počúvať stále dookola celé hodiny, až kým magnetofón nežul pásku. Moja matka tvrdila, že o 20 rokov už takú hudbu počúvať nebudem. Mýlila sa.

Za 20 rokov sa nič nezmenilo – z tejto hudby dokážem šalieť a tešiť sa stále. Užite si aj vy.

Reklamy
Posted in Komentáre | Pridaj komentár

Slovensko a my (po voľbách 2012)

Po prvých chvíľach prekvapenia, šoku, nutkaní na zvracanie, keď sme sa vyblbli na Facebooku a diskusných fórach, kde sme sa povyhrážali emigráciou a neviem ešte čím všetkým, je najvyšší čas začať uvažovať s chladnou hlavou. Všetkým, ktorí nemusia klamárov, zlodejov a neúspešných právnikov je jasné, že nás čakajú minimálne 4 roky “blbej nálady”, vlády “mrzkej lúzy”, nárast korupcie a rozkrádanie v priamom prenose.

Čo teda s tým? Krásne to dnes vyjadril na svojej facebookovej stránke Daniel Hevier:

„Slovensko naše, krajina moja. Toľkokrát si bolo oklamané, a toľkokrát si oklamalo ty svojich ľudí. Toľkokrát si bolo okradnuté a vydrancované, a toľkokrát si sa k drancovateľom pridalo aj ty. Toľkokrát si si nemohlo vyvoliť, a toľkokrát si si vyvolilo zle. Ale ja neverím vo vonkajšie, predelové zmeny. Tie najozajstnejšie zmeny sa dejú neviditeľne, pomaly, znútra, ako zmena v hĺbke stromu. Som čoraz viacej presvedčený, že nemáme nárok na pohodlný život. Chceme, môžeme, ba máme nárok byť šťastnými, skôr je to však vnútorný pokoj čistého svedomia a zmysluplného konania. Ale nikto nám nedáva záruku pohodlného, zabezpečeného životíka. Celý život som žil v reholi práce a slobody, nikdy som neveril štátu, aj keď chcem všetky svoje sily odovzdať svojmu národu, svojim ľuďom. Prečo by som mal posledných pár rokov svojho života očakávať luxus a pohodlie? Vždy som žil v rámcoch, ktoré mi určili a vyvolili iní, a vonkoncom sa ma to nemohlo dotknúť, pretože moju vnútornú voľnosť mi nemôže nikto vziať, ak sa jej nevzdám sám. Nič sa nemení. Všetko je dobre tak, ako je, aj keď je to zlé. Ale prekonávať zlo každodenným konaním dobra – môže byť lepšie vymyslený zmysel života?“

Ja len dodávam: Konajte dobro vo svojom okolí, nespoliehajte sa na štát a zachovajte si svoju vnútornú slobodu a integritu. A celá tá banda zlodejská vám môže byť ukradnutá.

Veď na každú sviňu sa niekde varí voda.

Posted in Komentáre | Pridaj komentár

Rok 2012: Vyčarujte svojho Patronusa

Ak ste niekedy čítali či videli Harryho Pottera, Patronusa vám netreba predstavovať. Pre ostatných: Patronus je pozitívna sila, ktorá vás ochraňuje pred negatívnou energiou (viď Dementor). Na to, aby ste ho boli schopní vytvoriť potrebujete spomienku – šťastnú a veľmi mocnú spomienku.

V tretej časti Potterovskej ságy získava Harry vďaka “časovratu” schopnosť byť v danom okamihu na dvoch miestach súčasne (aby dokázal zmeniť minulosť). V jednej scéne stojí na brehu jazera a pozerá sa na opačný koniec, kde vidí, ako dementori útočia na neho a strýka Siriusa Blacka, aby im tzv. bozkom dementora vzali dušu.

Keďže Harry vďaka časovratu rovnakú scénu prežil v minulosti na opačnej strane jazera ako obeť dementorov, vie, že záchrana vo forme Patronusa príde. Do poslednej chvíle si však myslí, že kúzlo vyvolá jeho otec. Zvrat nastane vo chvíli, keď si uvedomí, že nepríde nikto, Patronusa musí vykúzliť on sám a spoľahnúť sa pri tom na vlastné sily.

V roku 2012 vám želám, aby ste aj vy vzali život a rozhodovanie do vlastných rúk a vytvorili svojho Patronusa – či už to bude založenie vlastnej firmy, napísanie knihy, vytvorenie nového softvéru, z ktorého svet padne na riť (alebo len niekomu uľahčí jeho prácu). Aby ste si uvedomili, že nikto nepríde a nespraví to za vás. Keď sa vám to podarí, od tej chvíle vás Patronus bude sprevádzať po celý život. Veľa šťastia!

Posted in Prínos | Pridaj komentár

Médiá strachu

Strach je najlepší biznis. Médiá, rovnako ako poisťovne, sa vyžívajú v strašení ľudí. Neveríte? Zapnite si večer televíziu a pozrite si správy – katastrofy, nehody, znásilnenia, nepokoje. Ak sa bojíte, ste ľahšie ovládateľný a je veľmi vysoká pravdepodobnosť, že si správy pozriete opäť, aby ste si boli istí, či sa máte ďalej báť, alebo či sa cez noc svet nepremenil na krajšie miesto na život. Je to rovnako ako dávka drogy pre narkomana – po určitom čase sa už potrebujete pravidelne presviedčať o tom, ako je vo svete (aj doma) všetko zlé, ako sa vraždí a znásilňuje na každom kroku, ako ekonomika ide ku dnu, no a na záver to treba ešte priklincovať dôležitou informáciou dňa, že Demi Moore sa rozvádza (lebo to je informácia, ktorá vaše životy najbližší rok ovplyvní asi úplne najviac).

Správy som prestal pozerať asi pred piatimi rokmi. Nemám pocit, že by som o niečo prišiel. Problém je v tom, že som ich nahradil inou drogou – spravodajstvom z internetu. Že som ich nechal, aby sa dostali do mojej hlavy, som si uvedomil pred chvíľou, keď som sa zobudil. Keď som v duchu rátal, aká inflácia musí byť, keď sa ceny nafty vyšplhajú najprv na 2,5 € a v priebehu pol roka na 25 € za liter. Keď sa mi snívalo, že nielen, že vypukla potravinová a finančná kríza (nedostatok potravy, „run“ na banky, hyperinflácia ako vo Weimarskej republike), ale že nebolo vody, vďaka dlhotrvajúcemu suchu.

Asi je najvyšší čas, aby som prestal čítať aj spravodajstvo na internete. Síce nebudem vedieť čo to znamená, keď Feši zavolá Vande, ale hádam to môj život v žiadnom smere neochudobní.

Posted in Komentáre | Pridaj komentár